Vzájomnosť logo

Prejav vedomého a nevedomého života

Človek je neustále v evolučnom vývine. Súčasná doba nás vo všetkých oblastiach života núti meniť postoj k sebe, k vzťahom, k životu. Mať svoj život vo vlastných rukách môže mať len vedomý, vnímajúci sa človek.

Vedomý život Nevedomý život
Zodpovednosť
- Prijímam, že ja sám som režisérom, tvorcom svojho života.
- Prijímam zodpovednosť bez pocitu viny za všetko, čo sa mi v živote deje a vnímam to, ako zrkadlenie môjho vnútra.
- Neprijímam zodpovednosť, lebo o kvalite môjho prežívania rozhodujú iní, vonkajšie vplyvy, spoločnosť, okolnosti: ekonomické, rodinné, zdravotné, pracovné, vzťahové, stresové, atď.
Prijatie
- Prijímam životné okolnosti ako prejav Božskej dokonalosti v tomto duálnom svete, čoho prejavom je emočná čistota a emočný nadhľad nad situáciami. - Prijatie alebo neprijatie situácií kontroluje a vyhodnocuje ego podľa vzorcov a programov rodových línií, spoločnosti, médií, čiže "norme", akoby to malo byť.
Ego
- Ego prijímam ako priateľa, spolupracovníka, pomocníka, s ktorým nebojujem, ale mu ani nepodlieham. - Prežívanie je závislé od ega, ktoré určuje, v akých emóciách sa človek zmieta.
Vzťah k fyzickému telu
- Vnímam sa ako vedomie prejavené v tele.
- Svoje telo prijímam s úctou a láskou, podľa toho sa k nemu správam. Vnímam, že cez bolesť a chorobu mi prejavuje pravdu o mne a mojej ceste životom. Počúvam, čo mi telo hovorí a mením postoje, ktoré k chorobe viedli a svojmu telu dávam to, čo naozaj potrebuje.
- Keď som pripútaný na svoje telo a povyšujem ho nad vedomie, dávam mu nadmernú pozornosť a stále ho „vylepšujem“ do predstavy iluzórnej dokonalosti.
- Nedávam mu žiadnu pozornosť. Choroby (symptómy) potláčam a prekrývam, nevnímajúc, čo telo skutočne potrebuje.
Láska
- Svoj stred vnímam v srdci a dávam mu dostatočnú pozornosť (svetlo, teplo, plamienok v srdci si uvedomujem aj v bežných situáciách).
- Slovu láska, rozumiem ako podstate života. Láska ako bezhraničná, neobmedzená, všeobjímajúca esencia života.
- Nepýtam sa, kde v človeku sídli láska a ako k nej prísť, vnímam ju neustále vo svojom srdci, ktoré je v jednote so Zemou, s Vesmírom, so všetkými bytosťami.
- Lásku vnímam cez ego ako vášeň, chcenie, túžbu, extázu, majetníctvo, závislosť, službu, obeť = čoho prejavom je eufória, hnev, žiarlivosť, závisť, krivda, sebaľútosť, bolesť z nenaplnených očakávaní, atď.
- Lásku hľadám v uspokojení tela (sex, jedlo, alkohol), ega (pocit vlastníctva, kontroly nad životom, pocit moci, ale aj podceňovanie sa, nedôvera v seba, atď.
Vzťahy
- Vedomé vzťahy sú založené na láske, priateľstve a úcte.
- Sebauvedomelý človek je sám so sebou v rovnováhe, v harmónií, vníma svoju hodnotu, preto si cez vzťahy nemusí nič dokazovať a nikoho manipulovať. Prijíma druhých takých, akí sú a zároveň cez lásku k sebe vníma svoju hranicu a dokáže vystúpiť už z nefunkčných vzťahov.
- Vedomí partneri, ktorí sú naplnení láskou k samým sebe sa navzájom podporujú, posilňujú, vytvárajú si jeden druhému zázemie a podporujú sa navzájom v duchovnom raste.
- Nevedomé vzťahy sú založené na závislosti, túžbe, chcení, majetníctve, vášni, ovládaní (túžba po láske a pozornosti).
- Ľudia, ktorí sa vnímajú len cez ego, sú závislí jeden na druhom a ich vzťahy sú založené na súperení a vlastnú nehodnotu si vyvažujú ponižovaním sa, alebo povyšovaním. O energiu bojujú v manipulačných hrách (agresivita, sebaľútosť, urážlivosť, kontrola, vyšetrovanie). Manipulácie vedú k strachu, k pocitu viny, menejcennosti, krivdy a tieto role sa navzájom veľmi rýchlo striedajú.
Sebavnímanie
- Vnímam sa ako súčasť jednoty Bytia, ako dokonalá božská bytosť.
- Slobodu ducha prejavujem tým, že oslobodzujem seba aj iných od programov čo a ako má byť.
- Ako vnímam seba, tak som schopný vnímať iných (empatia). Nerobím si domnienky, ilúzie, prijímam sa taký, aký som, aj so svojimi "tieňmi".
- Vnímam svoje myšlienky, skutky a slová, že práve tým si pripravujem, programujem následné prežívanie.
- Seba vnímam cez hodnotenia (kritické, alebo pozitívne) iných (rodičia, partneri, deti, spolupracovníci, priatelia, ...).
- Som v neustálom očakávaní, či iní naplnia moje ilúzie o láske, o realizovaní sa, o priateľstve...
- Ilúzie sa vždy rozpadnú a vtedy preciťujem sklamanie, hnev, krivdu, bolesť.
- Rozmýšľam, konám a rozprávam automaticky, podliehajúc dejom, reaktívne (protiútočím, obhajujem sa, zdôvodňujem, vysvetľujem, ...)
Realita
- Realitu vnímam ako prítomný okamih tu a teraz na všetkých úrovniach (fyzická, mentálna, emočná, duchovná). Duchomprítomne sa neunášam sa do minulosti, ani budúcnosti, ani do ilúzie, čo by ako malo byť, ale vnímam to, že kde je moje telo, tam je aj moja pozornosť a to je realita, ktorú si sám tvorím.
- Vnímavo si vyberám a upravujem prostredie, v ktorom pracujem, relaxujem, spím.
- Za realitu považujem ilúzie o ľuďoch, akí by mali/nemali byť, predstavy o budúcnosti, opakované prežívanie minulosti, domnienky až bludy o prežívaní iných, aj o svojom vlastnom.
- Nevnímam neporiadok, elektromagnetický smog, zapratávam sa nepotrebným na fyzickej, aj mentálnej úrovni.
- Stotožňujem sa s virtuálnym svetom (internet, TV, sociálne siete).
Zmeny
- Prijímam zmeny ako súčasť života, evolúcie, kde je všetko v pohybe a vývine a vnímam, že každá zmena je v môj prospech (aj keď ego tomu vôbec nerozumie). - V egu som závislý na stereotypoch, zo zmien prežívam strach, až úzkosť a všemocne sa im bránim.
Sloboda
- Vnímam, že všetky strachy a bloky sú len súčasťou vzorcov a programov ega a ako sa od nich oslobodzujem, tým dávam slobodu aj druhým (nesloboda je vo vzorcoch = pocit viny, strach z trestu a neprijatia, z hodnotenia, z odvrhnutia, že ma nebudú mať radi). - Sloboda alebo nesloboda je závislá od iných ľudí, od života, od osudu, spoločnosti (som ich obeťou).
- Kým som v iluzórnom strachu (z opustenia, odmietnutia, zavrhnutia), blokujem si cestu k vnútornej slobode.
Emócie a pocity
- Som prirodzene v emočnom nadhľade, nenechávam sa strhnúť dianím, lebo rozvíjam svoje vnemové pocitové božské vedomie (pocit lásky, súcitu, pokoja a vnútorného ticha, trpezlivosti, tolerancie, odpustenia, vnemový pocit krásy, radosti, vnútorného šťastia).
- S emóciami nebojujem, ani im nedávam prílišnú pozornosť, som ich pozorovateľom.
- V samote nie som osamelý, potrebujem ju na stíšenie, vnímanie svojho najvyššieho Ja.
- Emócie riadia môj život, nevládzem ich ovládať. Čím viac s nimi bojujem, tým sú silnejšie a tým som ja slabší (emócia strachu, sebaľútosti, starosti o iných, viny, hanby, ale aj extázy, vášne, túžby, príťažlivosti).
- Strach zo samoty a z ticha mi bráni žiť svoj vlastný život a preto ho prehlušujem stálym rozprávaním, vyhľadávaním spoločnosti, alebo aspoň šumom z médií.
Život
- Vnímam a mam stálu úctu, dôveru a istotu k dokonalosti Stvoriteľa a seba, ako jeho prejavu.
- Vnímam vlastnú božskú dokonalosť a hodnotu a preto vnímam aj dokonalosť všetkých bytostí s úctou a láskou.
- Vďačnosť Vesmíru, Životu, Zemi, Vode, Vzduchu, Ohňu, Prírode, svetelným bytostiam a prírodným bytostiam, sebe samému, spolupútnikom je mojou prirodzenou súčasťou každodenného života.
- Život je ťažká škola plná nástrah, skúšok, prekážok, vín a trestov. Stvoriteľa buď nevnímam, alebo ho vnímam mimo seba, vo vzdialenom, nedosiahnuteľnom nebi.
- Som tu obeťou života a jeho hry, čiže osudu.
- Stála snaha a naháňanie cieľov vedie len k stále vyššej nespokojnosti.
- Svet vnímam ako nepriateľský, kde musím bojovať o svoje miesto a hodnotu s inými, kde ma nikto nechápe a nikto mi nerozumie. Rád mám tých, ktorí mi slúžia, vyhovujú mi, neprotirečia, sú pod mojou mocou, potrebujem ich.